Skanzeny v Ludrovej

Vlkolínec je osada pod vrchom Sidrovo, ktorá je v súčasnosti pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, zapísanou v zozname UNESCO. Osada Vlkolínec je miestnou časťou mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Dostanete sa sem odbočením z cesty medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Avšak chodníčkami a cestičkami sa do osady dostanete takmer z každej strany. Skanzen je jedinečný tým, že aj v súčasnosti sú niektoré domy trvalo alebo dočasne obývané, preto je nutné, aby turisti navštevovali len označené expozície.

V písomných prameňoch sa Vlkolínec po prvýkrát priamo spomína v roku 1461. Ďalším dôležitým dátumom bol 26. január 1977, kedy sa vláda Slovenskej socialistickej republiky, s cieľom ochrániť kultúrnu hodnotu miesta, rozhodla, že z osady sa stane pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Napokon tretia významná udalosť nastala 11. decembra 1993, kedy došlo k zápisu Vlkolínca do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zástavbu osady v súčasnosti tvorí štyridsaťpäť usadlostí, ide o drevené obytné domy aj hospodárske budovy. Keďže stavby rástli v strmom svahu, nerovný horský terén vyrovnávali stavbári takzvanou podmurovkou, teda kamenným základom. Naň ukladali otesané kmene ihličnatých stromov. Steny sa ošetrovali farebným vápenným náterom, čo je vlkolínsky unikát. Na strechy tiež využívali to, čoho bolo v okolí najviac, teda drevo, z ktorého vyrábali šindle. Väčšinu obytných domov tvoria tri miestnosti, vstupný pitvor (kuchyňa), komora (skladovací priestor) a izba (obytný priestor aj spálňa).

Okrem obytných domov sa vo Vlkolínci nachádzajú aj ďalšie dôležité budovy. Pravdepodobne najstaršia stavba v osade je zvonica, postavená v roku 1770. Zvonica, ktorá sa, rovnako ako domy, skladá z kamenného základu a drevenej časti, slúžila trikrát za deň ako časové znamenie, a zároveň jej zvonenie zvolávalo obyvateľov na bohoslužbu a taktiež upozorňovalo na požiare a iné nebezpečenstvá. Dominantou v strede osady je studňa z roku 1860, hlboká 12 metrov, z ktorej si pitnú vodu brávali všetci obyvatelia Vlkolínca. K dôležitým stavbám sa radí i Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a niekdajšia budova školy.

Na lúkach okolo Vlkolínca si návštevníci môžu pozrieť takzvané štále teda senníky, v ktorých sa ukladalo na zimu seno a až neskôr sa zvážalo podľa potreby. Neďaleko osady je možné natrafiť na niekoľko prameňov vody, pričom v niektorých vyviera pitná voda.

Súčasťou skanzenu je samozrejme občerstvenie a predajňa suvenírov. V ponuke je po dohode možnosť návštevy so sprievodcom, ukážka remesiel, tvorivé dielne a pre náročných aj ochutnávka miestnych špecialít.

Ak Vás uvedené informácie presvedčili, že Vlkolínec stojí za návštevu, zarezervujte si tu cez náš portál lacné ubytovanie a zostaňte na Liptove trochu dlhšie, aj kvôli krásnym okolitým horám, aquaparkom alebo lyžiarskym strediskám. V Ružomberku nájdete široký výber apartmánov či penziónov, v blízkom rekreačnom stredisku Hrabovo zase pohodlné chaty a luxusné drevenice.

Archeoskanzen Havránok, jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Liptova, sa nachádza na východnom úpätí vrchu Úložisko, v nadmorskej výške 741,7 m n. m. Vzniklo za účelom zachovať a prezentovať verejnosti výsledky archeologického výskumu a bádania, ktoré prebiehali počas budovania vodného diela Liptovská Mara. V súčasnosti je expozícia, ktorá je tvorená stavbami, obetiskami, nástrojmi a predmetmi, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Lokalita bola kedysi domovom niekoľkých remeselnícko-roľníckych osád. Ich obyvateľstvo bolo Keltmi a ich kultúrou značne ovplyvnené. Neskôr bola oblasť osídlená Slovanmi, v období 12. až 15. storočia sa tu nachádzala slovanská osada. Počas prechádzky expozíciou uvidíte zrekonštruované obytné, fortifikačné i kultové objekty z mladšej doby železnej, staršej doby rímskej a zo stredoveku.

Opevnená svätyňa, ktorá nesie prvky keltských náboženských rituálov je dodnes unikátnym objektom. V dobách svojej existencie zohrávala úlohu duchovného centra, ktoré presahovalo hranice regiónu, dokonca sa tu vykonávali rôzne magické keltské obrady. Pôvodná veža stredovekého kostola Panny Márie z 12. storočia, ktorá sa nachádza na brehu Liptovskej Mary patrí medzi najfotografovanejšie objekty okolia. História zemepanského hrádku na vrchole Havránku, ktorého základy, opevnenie s palisádami, priekopou a obrannou vežou sú obľúbenou časťou expozície, siaha taktiež do obdobia stredoveku.

Liptovské múzeum v Ružomberku, pod ktoré expozícia na Havránku patrí, dbá na regionálnu výchovu. Za týmto účelom sú pravidelne organizované kultúrno-výchovné podujatia pre žiakov základných a stredných škôl. Ich cieľom je prezentácia a priblíženie dobového života Keltov i obyvateľstva púchovskej kultúry. Okrem toho býva skanzen v období od jari do jesene dejiskom pravidelne organizovaných kultúrnych podujatí. Prebiehajú tu keltské obrady, zobrazenie bežného života dobového Kelta, spracovanie kože, hrnčiarstvo, obetovanie a dokonca neľútostné šermiarske bitky.

Keltské sídlo, ako expozícii ľudovo hovoria domáci, je z obcí Bobrovník a Vlachy prístupné po červenej turistickej značke. Nakoľko sa nachádza v obľúbenej lokalite Liptov, odporúčame Vám naplánovať si výlet na niekoľko dní, aby ste stihli prebádať aj iné atrakcie v okolí. Ubytovanie počas výletu si nájdete a zarezervujete priamo na stránkach nášho webu ubytovanie Bobrovník, ubytovanie Vlachy, ubytovanie Liptovská Sielnica alebo ubytovanie Liptov.

Praveká osada Mokrý kút sa rozprestiera na priestrannej lúke neďaleko obce Vyšný Kubín, v malebnom prostredí Chočských vrchov a Oravskej vrchoviny. Je považovaná za unikátny archeopark, v ktorom si na svoje prídu všetci, malí i veľkí.

Vznikla vďaka iniciatíve archeologičky Ľubice Kupcovej, ktorá spolu s ďalšími nadšencami histórie začala v roku 2012 pracovať na projekte pravekej osady. Návšteva tejto jedinečnej osady Vám priblíži lužickú kultúru, ktorá tu panovala v dobách bronzovej a železnej. Zistíte, ako ľudia žili v praveku, čím sa živili, čo si obliekali ale aj to, aké náradie pri svojej bežnej práci používali.

Skanzen je má rozdelený areál. Nachádza sa tu obytná časť, výrobný a hospodársky areál. Máte možnosť vidieť tu zrekonštruovaný prístrešok typický pre lužickú kultúru oravského typu, ktorý tvorí hlavnú časť expozície. Drevené prístrešky sa tu nachádzajú celkovo tri, pričom každý chráni inú pec. Pece, ktoré sú doteraz funkčné, slúžili na pečenie chleba, vypaľovanie keramiky a tavenie bronzu. Hospodársky areál Vám priblíži pestovanie plodín, ako aj chov zvierat.

V pravekej osade počas organizovaných workshopov môžete nazrieť do tajov života v minulosti. Uvidíte, ako sa pomocou dvoch drievok založil oheň, ako sa odlievali potrebné a funkčné nástroje z bronzu, piekol chlieb a placky či aký bol postup vypaľovania keramiky ešte dlho pred vynájdením hrnčiarskeho kruhu.

Návšteva archeoparku sa odporúča ako celodenný výlet. Preto je vhodné nájsť si ubytovanie v okolí, aby ste sa nemuseli v strese večer vracať domov, a možno napokon navštívite aj iné atrakcie na Orave. S nájdením toho správneho Vám pomôžu naše stránky ubytovanie Vyšný Kubín a ubytovanie Orava.