Hrady v Ihľanoch

Zachovalých hradov je u nás dnes pomerne málo. Pokiaľ Vás nebaví potulovať sa pomedzi labilné zrútené múry a podobu hradu si domýšľať, navštívte mesto Kežmarok. Mestský hrad, či zámok tu stojí celé stáročia v takmer nezmenenej podobe. Máte možnosť nakuknúť do života šľachticov a hradných pánov, tých najbohatších ľudí tej doby.

Dnes hrad pôsobí dojmom romantického zámku. Nie vždy tomu tak bolo. Hrad bol pôvodne gotický a vznikol niekedy na prelome 14. a 15. storočia. Nevyrástol na zelenej lúke. Na jeho mieste stál kostol sv. Alžbety z roku 1251. Ku kostolu sa neskôr pristavilo jedno obytné krídlo a stal sa z neho kláštor.

Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1447.  Neskorší majiteľ Imrich Zápoľský nariadil zbúranie kostola aj s kláštorom. Bolo tomu tak v roku 1486. Stavebný materiál z kláštora sa použil pri výstavbe západného krídla hradu. Veľa slovenských hradov postihol požiar. Oheň množstvo z nich spravil neobývateľnými a kvôli nedostatku financií začali chátrať. Podobná katastrofa sa nevyhla ani Kežmarskému hradu a to hneď niekoľkokrát. Mal však väčšie šťastie. Jeden z požiarov ho zachvátil už v roku 1575. Prestavba bola v renesančnom štýle a krátko po nej sa hrad dostal do rúk jednému z najvplyvnejších rodov, Thökölyovcov.

Z chladného hradu sa vďaka rôznym prestavbám začal Kežmarský hrad podobať na príjemný a romantický zámok. Prestavba na zámok nadobudla finálnu verziu v roku 1657, keď umelci z Talianska vyzdobili celý jeho interiér. Dokonca hradná koniareň mala žľaby vytvorené z mramoru. O rok neskôr sa postavila, či skôr prebudovala kaplnka, ktorá sídli v niekdajšej obrannej bašte.

Slávne obdobie hradu sa skončilo v roku 1720, kedy ho odkúpilo mesto Kežmarok. Bol využívaný na hospodárske účely a preto začal chátrať. Bola zničená aj časť hradného opevnenia. V roku 1931 mesto zriadilo vo veži malé Mestské múzeum. Kežmarský zámok sa smutne preslávil tým, že počas druhej svetovej vojny v ňom sídlili Nemci a popravili niekoľkých partizánov. Od roku 1960 začala rozsiahlejšia rekonštrukcia a prípravy na jeho sprístupnenie.

Hradné expozície sú mimoriadne pestré. Kežmarok bol odjakživa mestom remeselníkov a sídlilo v ňom až 36 stredovekých cechov. Ich erby a tradičné náradie nájdete aj priamo v hrade. Expozíciami známymi aj z iných hradov sú najrôznejšie zbrane, či prehliadka hradnej kaplnky. Zaujímavou je hladomorňa, expozícia stredovekej lekárne alebo historických vozidiel. Prehliadku hradu si tak užije každý.

Kežmarok ako jedno z najvýznamnejších miest Spiša ponúka mnoho možností ubytovať sa. Okrem hotelov a ubytovní poskytuje množstvo penziónov. Bývať v meštiackom dome priamo na námestí, aj to na Vás čaká. Pokiaľ hľadáte lacnejšie ubytovanie, vyberte si jeden z množstva privátov v súkromí. Spoznajte Spiš priamo z jeho centra, spod hradieb Kežmarského hradu.

Severovýchod Slovenska hraničiaci s Poľskom by len málokto tipoval na miesto, kde môžete nájsť zaujímavé hrady. Napriek tomu máme pre Vás námet na výlet aj v tejto oblasti. Ak sa vydáte spoznávať krásy Pienin či divokého Dunajca, navštívte mesto Stará Ľubovňa. Nad ním sa týči známy Ľubovniansky hrad.

V minulosti, keď ešte neexistovalo Slovensko sa medzi našou vlasťou a okolím obchodovalo podobne ako dnes. Uhorsko a Poľsko boli významnými partnermi a jedna z najvýznamnejších obchodných ciest tej doby viedla popod terajší Ľubovniansky hrad. Ten vznikol ako strážny hrad, ktorý zabezpečoval obranu a bezpečnosť cesty. Vybudovaný bol okolo roku 1280 manželom dcéry uhorského kráľa Belu IV.

Hrad si spočiatku prešiel tŕnistým vývojom. Jeho majitelia sa striedali takpovediac ako na bežiacom páse, stávalo sa, že ho určitý rod ovládal len 4 roky. Napriek tejto nestabilite sa Ľubovniansky hrad zapísal do histórie veľkými písmenami. Poľsko sa s Uhorskom dohodlo na mieri, nakoľko Uhorsko malo záujem rozšíriť svoju ríšu smerom na Dalmáciu a Benátsko. Boje s Poľskom ho zbytočne oslabovali, preto bol mier najlepšou cestou. Navyše Poľsko Uhorsku požičalo peniaze na dobýjanie nových území, preto potrebovalo zálohu. A tak sa v roku 1412 dostal Ľubovniansky hrad spolu s ďalšími 16 spišskými mestami do poľského zálohu.

Obdobie pod poľskou nadvládou trvalo od roku 1412 až do roku 1769. Hrad vtedy osídľovali poľskí starostovia zastupujúci zálohované územie. Pre hrad šlo o výrazný prínos. V tom čase zaznamenal hrad najväčšie prestavby, podiel na tom mal aj hradný požiar z roku 1553. Kráľ Žigmund August nariadil rozsiahlu prestavbu na renesančnú pevnosť. Zaujímavosťou je, že v tom čase bol na hrade vybudovaný najmodernejší bastión, obranná bašta. Istú dobu boli na hrade aj poľské korunovačné klenoty.

Poľská nadvláda nad hradom sa skončila až v roku 1772 počas panovania Márie Terézie. Najvýznamnejším rodom posledného obdobia a zároveň posledným majiteľom hradu bol rod Zamoyských od roku 1883 do roku 1945.

Ako je to s hradom dnes? Časť hradu je v pôvodnej podobe, časť ako zrúcanina. Nudiť sa tu teda rozhodnete nebudete. V zachovalej časti sa nachádza múzeum, v ktorom budete mať možnosť vidieť expozície dobového nábytku, zbraní či výstavnú miestnosť. Priamo pod hradným bralom leží ďalšia zaujímavosť, Múzeum ľudovej architektúry. Na vlastné oči tak uvidíte ako sa žilo nielen šľachticom, ale aj ich poddaným.

Stará Ľubovňa ponúka v oblasti najširšie možnosti ubytovania. Na svoje si prídu aj tí náročnejší, ktorí obľubujú príjemné hotely, no aj tí, ktorí preferujú lacné ubytovanie. Dostatok privátov, ubytovní a chát Vás presvedčí, aby ste pod Ľubovniansky hrad zavítali aj Vy.