Pamätníky v Lamači

Slavín je pamätník padlým sovietskym vojakom, ktorí padli v bojoch 2. svetovej vojny na území Západného Slovenska. Je jediným funkčným vojenským cintorínom v Bratislave, v mestskej časti Staré mesto. Nachádza sa na predhorí Malých Karpát a najmä vďaka nádhernému výhľadu od pamätníka je miesto veľmi častým cieľom prechádzok. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Pamätník stavali v rokoch 1957 – 1960, jeho slávnostné odhalenie pripadlo na deň 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Bolo to 4. apríla 1960. Výtvarné riešenie pamätníka je výtvorom slovenského sochára a architekta Jána Svetlíka, ktorý na ňom pracoval s kolektívom niekoľkých ďalších výtvarníkov. Koncepcia pamätníka bola citlivo vsadená na miesto, kde sa už v dobe jej výstavby nachádzali hroby padlých vojakov, ktorých polohu monument plne rešpektuje. Celkovo na Slavíne našlo miesto svojho posledného odpočinku 6 845 vojakov, na cintoríne v okolí pamätníka ďalších približne 7 000 vojakov Červenej armády.

Monument s celkovou výškou 52 m pozostáva z viacerých častí. Vstup tvorí schodisko, na okolí je niekoľko sôch a súsoší. Tie umocňujú celý Váš vnemový účinok prehliadky, až po prechod k samotnému obelisku. Centrálna časť pamätníka je obradnou miestnosťou. Jej súčasťou je 39,5 m vysoký obelisk. Na jeho vrchole sa týči 11-metrová socha z dielne sochára Alexandra Trizuljaka. Zobrazuje sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku. Len hrudník vojaka má impozantnú šírku 1,8 m, rozpätie jeho rúk je 5 m.

Za čias sovietskeho Československa bolo podmienkou každej návštevy zahraničnej delegácie prísť na Slavín a pokloniť sa. Momentálne to už síce podmienkou nie je, ale častokrát býva aj neoficiálne navštevovaný zahraničnými štátnikmi, najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Najčastejšie však v jeho okolí stretnete domácich či zahraničných turistov, ktorí si prídu užiť úžasný výhľad na celé mesto.

Pamätník vyvoláva zmiešané pocity. Na jednej strane sú Slováci vďační vojakom, ktorí porazili nacistov v roku 1945 a úprimne prejavujú týmto ruským obetiam úctu. Avšak na druhej strane sú voči nim zatrpknutí kvôli sovietskemu prevzatiu moci nad Československom (1948) a vpádu vojsk Varšavskej zmluvy (1968). Nech vo Vás pri pohľade na pamätník prevláda ktorýkoľvek z týchto pocitov, jeho impozantný vzhľad mu musíte uznať.

Ak ste na Slavíne ešte neboli, je načase to zmeniť. Krásne okolie miesta, precízne spracovanie pamätníka a celkový pokoj, ktorý zažijete počas prechádzky sú čarovné. Okrem toho, Staré mesto má svoj vlastný šarm, ktorý aspoň raz treba zažiť. Zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Slavínu a príďte si do nášho hlavného mesta užiť potulky uličkami, ako aj návštevy známych bratislavských atrakcií.

Pre niekoho čudák pre iných ikona hlavného mesta Bratislava. Tak možno nazvať Ignáca Lamára. Neviete o kom je reč? Aj napriek ťažkému osudu sa tento večne usmiaty muž vo fraku, s cylindrom a paličkou, stal predlohou sochy, ktorá zdobí ulice Starého Mesta. Legendárna socha v centre Bratislavy úctivo a s úsmevom zdraví všetkých okoloidúcich.

Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár, zdravil okoloidúcich v uliciach Bratislavy viac ako 40 rokov. Hoci ho v živote postihol ťažký osud, opustila ho matka a otec, s ktorým sa staral o chorého brata, zomrel skoro, Schöne Náci sa nikdy nevzdal úsmevu a životom sa prebíjal ako skutočný gentleman. Rodák z Bratislavy, narodený ešte v časoch Rakúsko-Uhorska, bol otcom zasvätený do obuvníckeho remesla. Po jeho smrti sa životom pretĺkal najmä ako divadelný kulisár. Často navštevoval predstavenia a od hercov preberal ich mimiku a gestá, ktoré sa postupne stali jeho súčasťou.

Jeho obľubou boli každodenné prechádzky mestom. Svojím vzhľadom pútal pozornosť a z nenápadného Ignáca sa stala legenda Schöne Náci. Večný elegán si svoj vkus zachoval aj napriek napredujúcim módnym trendom. Niektorí na neho zvláštne pozerali, iní zas pokrikovali. Ignác vždy reagoval milým a priateľským úsmevom. U mnohých bol obľúbený a stal sa súčasťou Starého Mesta. Svoju životnú púť zakončil v 60. rokoch 20. storočia v nemocnici v Lehniciach. Jeho pozostatky boli neskôr prevezené do Bratislavy a miesto posledného odpočinku našiel na Ondrejskom cintoríne vedľa ďalšej legendy, známeho herca a komika, Júliusa Satinského.

Spomienku na Ignáca pripomína socha v životnej veľkosti, ktorá je dielom akademického sochára Juraja Meliša. Prejdite sa ulicami Bratislavy, zažite jedinečnú atmosféru a príďte aj Vy pozdraviť Schöne Náciho k Rybárskej bráne v Starom Meste. Pri prechádzke historickou časťou hlavného mesta narazíte na ďalšiu ikonu. Socha Čumil, známa aj ako Man at Work, je akýsi bratislavský zvedavec vykúkajúci z kanála. Nemusíte sa obávať, že by ste o neho zakopli. Už z diaľky Vás upozorní hlúčik turistov, ktorí sa na tomto mieste zvyknúť zastaviť a zhotoviť si pár fotografií.

Jedinečnú atmosféru ucítite aj pri návšteve Galérie Michalský dvor. V bývalom Jesenákovom paláci nájdete expozície s dielami domácich aj zahraničných umelcov. Neodmysliteľná súčasť spoločenského a kultúrneho života je miestom rôznych podujatí. Na prehliadku známych bratislavských pamiatok ako Primaciálny palác, Dóm sv. Martina či Bratislavský hrad, budete potrebovať viac ako len jeden deň. Vyberte si teda z našej ponuky a zarezervujte si ubytovanie v blízkosti Sochy Schöne Náci. Či už sa rozhodnete pre útulný hotel alebo moderný apartmán, verte, že stráviť pár dní v Bratislave sa isto oplatí.

Centrum Bratislavy je popretkávané niekoľkými sochárskymi skvostami, ktoré k tomuto mestu neodmysliteľne patria. Napoleon, Schöne Náci, Július Satinský,... Viete si už bez nich predstaviť prechádzku uličkami Starého mesta? Mnohé z nich majú svoj vlastný príbeh a vznáša sa nad nimi akési rúško tajomna. To dokonale platí aj o soche Čumila, ktorý sa stal akýmsi pomyselným symbolom Bratislavy.

Od roku 1997 veselo vykúka z kanálu na križovatke ulíc Laurinská, Panská a Rybárska brána. Bronzová socha vznikla v dielni sochára, maliara a výtvarníka Viktora Hulíka. V čase, keď prebiehala rozsiahla revitalizácia centra mesta chcel vtedajší starosta bratislavskej mestskej časti Staré mesto nejako zatraktívniť priestor. Oslovil niekoľko umelcov, ktorí predostreli svoje návrhy, napokon boli vybrané tri sochy, Napoleonský vojak, Schöne Náci a Čumil. Práve posledný menovaný strhol okolo seba obrovský ošiaľ a stal sa hitom. Odvtedy do Bratislavy prúdia davy domácich aj zahraničných turistov, aby si s bratislavským „čudákom“ spravili fotku.

Keď budete stáť bližšie pri soche, určite Vášmu oku neunikne fakt, že má značne ošúchanú čiapku. Je na to veľmi jednoduché vysvetlenie. Turisti aj domáci totiž veria, že ak sa jej dotknete, prinesie Vám to šťastie. Ťažko povedať či je to pravda, podľa mnohých je to len výmysel. Ale stojí zato vyskúšať to a dotknúť sa, veď čo keby to predsa len vyšlo?

Doteraz kolujú rôzne špekulácie a fabulácie o tom, kto vlastne Čumil je. Od historiek o vojakovi, cez komunistického patróna Bratislavy po jeden z najčastejšie kolujúcich príbehov medzi domácimi. Podľa nej bol Čumil robotník pracujúci v kanáli, ktorý si krátil pracovný čas sledovaním okoloidúcich. A jeho tajomný úsmev pripisujú tomu, že zo svojej „nenápadnej“ polohy nakúka dievčatám pod sukne. Podľa slov autora sochy však nejde o nikoho konkrétneho, je to jednoducho len obyčajný bratislavský zvedavec. Pripomína mu totiž obdobie starého korza, ktoré ako tínedžer navštevoval. Úsmev sochy má vyjadrovať pohodu a dobrú náladu, ktorá vo vtedajšej dobe na korze panovala.

Ak ste v Bratislave boli doposiaľ len kvôli práci, nákupom či odletu na dovolenku, skúste si tentokrát spraviť výlet ako praví turisti. Zarezervujte si ubytovanie v Bratislave, prípadne priamo na stránke mestskej časti ubytovanie Bratislava Staré mesto, a vydajte sa po stopách bratislavských atrakcií a pamiatok. Bratislavská zoologická záhrada, majestátny Bratislavský hrad či známa Michalská brána, to je len pár známych lákadiel, tie menej známe nájdete, keď sa budete potulovať uličkami, hľadať zašité kaviarničky a jesť miestny úžasný street food.