Bojnický zámok
Zámok v krásnom kúpeľnom meste Bojnice patrí medzi najkrajšie a najvýznamnejšie pamiatky na území Slovenska. Nachádza sa v Trenčianskom kraji, na západnom okraji mesta Bojnice, v okrese Prievidza. Patrí medzi najobľúbenejšie atrakcie na Slovensku, a to nielen vďaka svojmu úchvatnému vzhľadu a pestrej histórii, ale aj okoliu.
Ako sa z dreveného hradu stal romantický zámok
Prvá zmienka o existencii hradu s podhradím sa datuje do roku 1113, kedy bol ešte drevený. Neskôr, v 13. storočí, sa postupne prebudoval na kamennú stavbu na vyvýšenine, travertínovom kopci, ktorý má v strede hlboký kráter s minerálnym prameňom. Ten bol neskôr prestavaný na studňu s hĺbkou 27 m, ktorá sa nachádza v hlbokej kruhovej jaskyni. Tá má priemer viac než 20 m, je 6 m vysoká a verejnosti prístupná od roku 1967. Okolo jaskyne sa nachádzajú jazierka hlboké až 9 m.
V 13. storočí bolo jadro hradu obklopené širokým opevnením. Dovtedy bol hrad majetkom rodu Poznanovcov, koncom storočia sa ho však zmocnil Matúš Čák, ktorému patril do roku 1321. Následným majiteľom bol jeho nemanželský syn Ján Korvín, po smrti kráľa Mateja hrad obývali Zápoľského vojská. V roku 1527 dostal od kráľa Františka hrad darom Alexander Turzo a Turzovci jadro hradu prestavali. Nakoľko mohutné opevnenie, ktoré sa budovalo postupne od konca 15. storočia na ochranu postačovalo, začal sa klásť dôraz na reprezentáciu a komfort bývania. Tým sa pôvodne gotický hrad zmenil na renesančný zámok. Po vymretí rodu Turzovcov v roku 1636 hrad opäť pripadol korune, a o rok neskôr ho cisár František III. dal do zálohy Pavlovi Pálfimu.
V roku 1643 Pálfiovci (niekde uvádzané Pálffyovci) dostali hrad do dedičnej držby, opäť sa začalo jeho prestavovanie a napokon získal koncom 17. storočia barokovú podobu. Jeho vzhľad sa v ďalšom období výrazne nezmenil. V roku 1852 získal panstvo po dlhšej dobe stagnácie a úpadku jeho posledný majiteľ šľachtického roku, gróf Ján František Pálfi. Ten sa inšpiroval rôznymi gotickými francúzskymi i tirolskými hradmi, pápežským palácom v Avignone i ranorenesančnou talianskou architektúrou a prestaval hrad na romantický zámok. Hoci prestavba mala svojho architekta, Jozefa Huberta, sám gróf navrhol, nakreslil a riadil všetky práce veľkolepej neogotickej prestavby, ktorá trvala dlhých 22 rokov. Gróf zabezpečil na rôznych európskych aukciách starožitnosti, ktorými dekoroval interiér. Veľmi výrazné je obloženie stien Tureckej sály zo 17. storočia zo Srbska. Do kaplnky nainštaloval taliansky gotický oltár z druhej tretiny 14. storočia. V kartuši vyrezávaného stropu v Zlatej sále je dokonca majiteľov portrét. Bohužiaľ sa pohľadu na hotové dielo nedožil, v roku 1908, dva roky pred ukončením prestavby, zomrel.
Následne po Pálfiho smrti prepukli spory o dedičstvo. Po priateľskej dohode grófových dedičov a československého štátu sa vyčlenili určité zbierky, ktoré ostali zachované, ostatné sa vydražili v rokoch 1924 – 1926. V roku 1939 firma Baťa kúpila zámok a pozemky, avšak po vojne a vydaní Benešových dekrétov majetok prepadol štátu.
Od roku 1950 sa v zámku nachádza múzeum, ako súčasť Slovenského národného múzea. Touto myšlienkou sa už zaoberal aj Ján František Pálfi, dokonca vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby bol Bojnický zámok spolu s umeleckými dielami sprístupnený verejnosti. Nejaký čas to tak aj bolo. Avšak všetko zmenil rok 1950, kedy vypukol 9. mája veľký požiar, ktorý zničil všetky zámocké veže, potom boli prehliadky interiéru zakázané. Po následnej obnove zničených častí zámku sa postupne jeho brány opäť začali verejnosti otvárať. Napokon sa po určitých organizačných zmenách a po začlenení pod Ministerstvo kultúry SSR v roku 1970 stal Bojnický zámok národnou kultúrnou pamiatkou.
Súčasnosť Bojnického zámku a jeho okolie
Doteraz návštevníkov fascinuje pohľad na okolité prírodné prostredie. Priľahlý zámocký park, ktorého súčasťou je zámocké jazierko s romantickým altánkom, disponuje mnohými krásnymi mohutnými exemplármi stromov. Medzi ne patrí liečivý strom Ginkgo biloba s tzv. Matejovou lipou. Matejova lipa, inak známa aj ako Lipa kráľa Mateja, bola podľa povesti zasadená Matúšom Čákom Trenčianskym v roku 1301. Kráľ Matej Korvín pod ňou rád usporadúval hostiny, práve po ňom dostala meno. Ako čas plynul, začala chátrať a tak bolo potrebné priebežne ju ošetrovať. V roku 1969 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Na zámku sa pravidelne usporadúvajú rozličné podujatia, ktoré doň lákajú tisícky návštevníkov. Špeciálne valentínske prehliadky, divadelný festival Rozprávkový zámok, či nočné prehliadky. Na zámku stretnete aj strašidlá, Svetlonosa alebo dokonca sv. Mikuláša.
Hneď pri zámku sa nachádza Národná zoologická záhrada Bojnice. Hrdí sa titulom najstaršia a zároveň najnavštevovanejšia ZOO na Slovensku. Najčastejšie býva prehliadka zámku návštevníkmi spájaná práve s návštevou zoologickej záhrady. Expozícia susediaceho Dino Adventure Parku ohúri nielen deti. Obrie sochy dinosaurov sa v niektorých prípadoch dokonca hýbu a vydávajú zvuky. Zaujímavá je taktiež prehliadka Múzea praveku, ktoré by ste tiež nemali vynechať.
Či už potrebujete ozdravnú kúru alebo si chcete len dopriať relax, ako stvorené sú na to Kúpele Bojnice. Ak cestujete spolu s deťmi, navštívte plážové kúpalisko alebo veľmi obľúbené a vyhľadávané Termálne kúpalisko Bojnice, z ktorého bazénov budete pozerať priamo na zámocké veže. Dokonalý výhľad sa Vám však naskytne aj z Vyhliadkovej veže Bojnice, z ktorej budete mať celé okolie ako na dlani.
Ako je zrejmé, prezrieť si atrakcie v Bojniciach sa za jeden deň jednoducho nedá. Riešením v tomto prípade bude spraviť si viacdňový výlet. Zarezervujte si ubytovanie pri Bojnickom zámku a vyrazte za dobrodružstvom, ktoré tu Vás čaká.
