Skanzeny v Lazisku

Archeoskanzen Havránok, jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Liptova, sa nachádza na východnom úpätí vrchu Úložisko, v nadmorskej výške 741,7 m n. m. Vzniklo za účelom zachovať a prezentovať verejnosti výsledky archeologického výskumu a bádania, ktoré prebiehali počas budovania vodného diela Liptovská Mara. V súčasnosti je expozícia, ktorá je tvorená stavbami, obetiskami, nástrojmi a predmetmi, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Lokalita bola kedysi domovom niekoľkých remeselnícko-roľníckych osád. Ich obyvateľstvo bolo Keltmi a ich kultúrou značne ovplyvnené. Neskôr bola oblasť osídlená Slovanmi, v období 12. až 15. storočia sa tu nachádzala slovanská osada. Počas prechádzky expozíciou uvidíte zrekonštruované obytné, fortifikačné i kultové objekty z mladšej doby železnej, staršej doby rímskej a zo stredoveku.

Opevnená svätyňa, ktorá nesie prvky keltských náboženských rituálov je dodnes unikátnym objektom. V dobách svojej existencie zohrávala úlohu duchovného centra, ktoré presahovalo hranice regiónu, dokonca sa tu vykonávali rôzne magické keltské obrady. Pôvodná veža stredovekého kostola Panny Márie z 12. storočia, ktorá sa nachádza na brehu Liptovskej Mary patrí medzi najfotografovanejšie objekty okolia. História zemepanského hrádku na vrchole Havránku, ktorého základy, opevnenie s palisádami, priekopou a obrannou vežou sú obľúbenou časťou expozície, siaha taktiež do obdobia stredoveku.

Liptovské múzeum v Ružomberku, pod ktoré expozícia na Havránku patrí, dbá na regionálnu výchovu. Za týmto účelom sú pravidelne organizované kultúrno-výchovné podujatia pre žiakov základných a stredných škôl. Ich cieľom je prezentácia a priblíženie dobového života Keltov i obyvateľstva púchovskej kultúry. Okrem toho býva skanzen v období od jari do jesene dejiskom pravidelne organizovaných kultúrnych podujatí. Prebiehajú tu keltské obrady, zobrazenie bežného života dobového Kelta, spracovanie kože, hrnčiarstvo, obetovanie a dokonca neľútostné šermiarske bitky.

Keltské sídlo, ako expozícii ľudovo hovoria domáci, je z obcí Bobrovník a Vlachy prístupné po červenej turistickej značke. Nakoľko sa nachádza v obľúbenej lokalite Liptov, odporúčame Vám naplánovať si výlet na niekoľko dní, aby ste stihli prebádať aj iné atrakcie v okolí. Ubytovanie počas výletu si nájdete a zarezervujete priamo na stránkach nášho webu ubytovanie Bobrovník, ubytovanie Vlachy, ubytovanie Liptovská Sielnica alebo ubytovanie Liptov.

Banícky dom v liptovskej obci Vyšná Boca je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Hodnoverne zobrazuje tradičný spôsob života a bývania baníckej rodiny. Dom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, daroval pre múzejné účely jeho posledný majiteľ, pán Daniel Böhmer.

Dom má päťpriestorovú expozíciu so zachovaným pôvodným systémom vykurovania a taktiež s jeho originálnym pôvodným vybavením. Vstupom do domu je pitvor, ktorý mal komunikačnú funkciu ale bol využívaný aj na prípravu jedla. Predná izba bola len veľmi príležitostne a ojedinele obývaná miestnosť. Zadná izba, využívaná na denný život a spanie, je expozíciou z dejín baníctva v okolí Vyšnej Boce. V dome sa nachádzajú dve komory. Jedna z nich, „izbenná“ komora, slúžila na príležitostné prespanie, uloženie oblečenia a perín. Druhá komora slúžila na uskladnenie potravín a hospodárskeho riadu.

Súčasťou usadlosti je aj hospodársky objekt „staj“, v ktorom sa nachádza expozícia chovu dobytka, oviec a lúčneho hospodárenia. Tie boli pre obec Vyšná Boca veľmi dôležité, nakoľko po útlme baníckej činnosti sa práve tieto stali hlavným zamestnaním tunajších obyvateľov.

V letnom období sa tu konajú rôzne sprievodné programy, napríklad „Bocké batohy“ s ukážkami tradičných foriem transportu sena. Príležitostne bývajú organizované podujatia venované baníckym tradíciám Bocianskej doliny.

Pri plánovaní výletu k jednotlivým atrakciám na Liptove určite nezabudnite na Banícky dom Vyšná Boca. Pre komplexný zážitok odporúčame spraviť si výlet po okolí viacdenný. Pre rezerváciu ubytovania môžete využiť našu stránku ubytovanie Vyšná Boca, kde nájdete napríklad skvelé chaty a chalupy na prenájom.

Vlkolínec je osada pod vrchom Sidrovo, ktorá je v súčasnosti pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry, zapísanou v zozname UNESCO. Osada Vlkolínec je miestnou časťou mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Dostanete sa sem odbočením z cesty medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou. Avšak chodníčkami a cestičkami sa do osady dostanete takmer z každej strany. Skanzen je jedinečný tým, že aj v súčasnosti sú niektoré domy trvalo alebo dočasne obývané, preto je nutné, aby turisti navštevovali len označené expozície.

V písomných prameňoch sa Vlkolínec po prvýkrát priamo spomína v roku 1461. Ďalším dôležitým dátumom bol 26. január 1977, kedy sa vláda Slovenskej socialistickej republiky, s cieľom ochrániť kultúrnu hodnotu miesta, rozhodla, že z osady sa stane pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Napokon tretia významná udalosť nastala 11. decembra 1993, kedy došlo k zápisu Vlkolínca do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zástavbu osady v súčasnosti tvorí štyridsaťpäť usadlostí, ide o drevené obytné domy aj hospodárske budovy. Keďže stavby rástli v strmom svahu, nerovný horský terén vyrovnávali stavbári takzvanou podmurovkou, teda kamenným základom. Naň ukladali otesané kmene ihličnatých stromov. Steny sa ošetrovali farebným vápenným náterom, čo je vlkolínsky unikát. Na strechy tiež využívali to, čoho bolo v okolí najviac, teda drevo, z ktorého vyrábali šindle. Väčšinu obytných domov tvoria tri miestnosti, vstupný pitvor (kuchyňa), komora (skladovací priestor) a izba (obytný priestor aj spálňa).

Okrem obytných domov sa vo Vlkolínci nachádzajú aj ďalšie dôležité budovy. Pravdepodobne najstaršia stavba v osade je zvonica, postavená v roku 1770. Zvonica, ktorá sa, rovnako ako domy, skladá z kamenného základu a drevenej časti, slúžila trikrát za deň ako časové znamenie, a zároveň jej zvonenie zvolávalo obyvateľov na bohoslužbu a taktiež upozorňovalo na požiare a iné nebezpečenstvá. Dominantou v strede osady je studňa z roku 1860, hlboká 12 metrov, z ktorej si pitnú vodu brávali všetci obyvatelia Vlkolínca. K dôležitým stavbám sa radí i Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a niekdajšia budova školy.

Na lúkach okolo Vlkolínca si návštevníci môžu pozrieť takzvané štále teda senníky, v ktorých sa ukladalo na zimu seno a až neskôr sa zvážalo podľa potreby. Neďaleko osady je možné natrafiť na niekoľko prameňov vody, pričom v niektorých vyviera pitná voda.

Súčasťou skanzenu je samozrejme občerstvenie a predajňa suvenírov. V ponuke je po dohode možnosť návštevy so sprievodcom, ukážka remesiel, tvorivé dielne a pre náročných aj ochutnávka miestnych špecialít.

Ak Vás uvedené informácie presvedčili, že Vlkolínec stojí za návštevu, zarezervujte si tu cez náš portál lacné ubytovanie a zostaňte na Liptove trochu dlhšie, aj kvôli krásnym okolitým horám, aquaparkom alebo lyžiarskym strediskám. V Ružomberku nájdete široký výber apartmánov či penziónov, v blízkom rekreačnom stredisku Hrabovo zase pohodlné chaty a luxusné drevenice.