Ubytovanie v Bratislave vo Vajnoroch

(1 objekt + 53 objektov v okolí 25 km)
1 - 54 / 54

Bratislava Vajnory

 
Vajnory, rozprestierajúce sa pod Malými Karpatmi v nadmorskej výške približne 130 m n. m., sú mestskou časťou Bratislavy. Rozlohou a počtom obyvateľov patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska, ktorého súčasťou sú od roku 1946. Samostatnou mestskou časťou sa stali v roku 1990.
 
Prvé správy o osídlení na území Vajnor sú z obdobia pred približne 2300 rokmi. V období Veľkomoravskej ríše tu boli osady Prača a Dvorník, ktoré patrili hradisku na bratislavskom hradnom kopci. Obyvatelia Dvorníka slúžili feudálom a hradu s povinnosťou dodávať víno. V Prači žili bojovníci, ktorí strieľali z praku alebo vyrábali zbrane. Najstaršia písomná správa je až z roku 1237, kedy boli Vajnory už rozvinutou dedinou, ktorá vtedy niesla pôvodný slovanský názov Prača alebo Pračany. V 14. storočí vlastnil obec cisterciánsky kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi a pre obec sa používal názov Weinern, ktorý odzrkadľoval činnosť obyvateľstva v oblasti vinohradníctva a vinárstva. Súčasný názov Vajnory je poslovenčením tohto názvu. Samostatnou obcou sa stali Vajnory v roku 1851.
 
 
Ich centrum je pamiatkovou zónou. Najstaršou stavbou je rímsko-katolícky kostol sv. Ladislava, dnes zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Kostol bol dostavaný v roku 1278. V roku 1941 bola na jeho povale objavená jedinečná soška Vajnorskej Madony z dubového dreva pochádzajúca zo začiatku 14. storočia. Dnes je soška v zbierkach Mestského múzea v Bratislave. Pozoruhodným je Vajnorský ľudový dom, ktorý sa nachádza na Roľníckej ulici č. 118. Predstavuje tradičné obydlie vajnorských vinohradníkov s ľudovými maľbami interiéru, ktorá má veľmi často motív vtáčika v rozličných podobách. Je tu aj zbierka ľudovej keramiky, výšiviek a vajnorský ľudový kroj. Stavebným materiálom bola nepálená tehla kombinovaná s kameňom a pálenou tehlou. Steny majú hrúbku 60 až 70 centimetrov. Typický dom tvorila kuchyňa s otvoreným ohniskom, predná izba a komora, ktorá bola často prestavaná na zadnú izbu. V prešovni sa lisovalo hrozno a uskladňovalo víno. Pred domom s číslom 186 na tej istej ulici stojí aj zaujímavá 230 centimetrov vysoká pieskovcová socha sv. Floriána - patróna hasičov, ktorá pochádza z roku 1832.
 
Pekným priestorom pre prechádzky a miestne kultúrne podujatia je revitalizovaný Park pod lipami. Nachádza sa tu aj oddychová zóna so športovými cvičiacimi prvkami.
 
Ak máte radi kúpanie v prírode, na vlastné riziko môžete v lete v blízkosti Vajnor využiť Vajnorské jazerá, ktoré sú prezývané aj Bager. Na svoje si tu prídu taktiež rybári. Okolie jazier je záhradkárskou a chatárskou lokalitou. Ďalšou možnosťou na prírodné kúpanie sú väčšie Zlaté Piesky, kde nájdete aj tobogan, či požičovňu vodných plavidiel, občerstvenie, športové i detské ihriská. V sezóne sú dostupné služby vodnej záchrannej služby. Táto vodná plocha je hojne využívaná najmä Bratislavčanmi. Môžete tu aj kempovať, či stanovať alebo piknikovať.
 
Vajnory ležia na hranici Národnej prírodnej rezervácie Šúr. Popri šurskom kanáli vedie zelená turistická značka začínajúca pri Svätom Juri pri kaplnke. Odtiaľto značka vedie ku symbolickej mohyle v tvare pyramídy neďaleko Ivanky pri Dunaji. Mohyla stojí v malom parčíku na mieste, kde 4. mája 1919 tragicky zahynul československý minister a generál Dr. Milan Rastislav Štefánik a jeho sprievod. Autorom návrhu je známy slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý navrhol i monumentálnu Štefánikovu mohylu na vrchu Bradlo v Malých Karpatoch, ktoré sa rozprestierajú na sever od obce. Tieto miesta je možné prejsť aj na bicykli. Cez Vajnory prechádza nová malokarpatsko-šúrska cyklomagistrála s názvom Jurava, ktorá prepája bratislavskú Raču, Svätý Jur a Vajnory. Cyklotrasa má 28 kilometrov a je otvorená od októbra 2014. Na nej máte možnosť si naplno vychutnať krásy tohto vinohradníckeho kraja, ktorý tvorí súčasť Malokarpatskej vínnej cesty a okrem športu spoznávať miestne kultúrno-historické pamiatky.
 
Pre turistiku za väčšími prevýšeniami môžete zvoliť najmä už spomínané Malé Karpaty. Za východisko môžete zvoliť Svätý Jur, z ktorého môžete po modrej turistickej značke vyjsť cez Salaš až na Košarisko, kde sa môžete posilniť na chate Cementárka a odtiaľ pokračovať po červenej značke na blízke zrúcaniny hradu Pajštún. Z Rače alebo Svätého Jura môžete vyjsť aj na často navštevovaný Biely kríž, kde je široká spleť turistických chodníkov.
 
 
Tieto lokality sú dostupné aj na bicykli alebo na bežkách, ak je dostatok snehu. Sú to terény, ktoré nie sú náročné na prevýšenie. Po červenej značke, ktorá vedie hlavným hrebeňom Malých Karpát, môžete zavítať až na vzdialenejšiu Pezinskú Babu. Tu sa v zime v lyžiarskom stredisku Baba Pezinok vo výške 527 m n. m. môžete venovať lyžovaniu. K dispozícii sú tri zjazdové trate s dĺžkami 500, 700 a 1000 metrov. V stredisku sa nachádzajú aj 1,2 a 5 kilometrov dlhé bežecké trate a sánkarská dráha.
 
Vajnory sú vhodnou voľbou pre tých, ktorí chcú spoznávať Bratislavu a bývať pritom v kľudnom a tichšom prostredí vidieckeho charakteru. Okrem spoznávania kultúrnych a historických pamiatok sa môžete naplno venovať turistike, cyklistike a relaxu pri vode. V zime môžete využiť na lyžovanie svahy Malých Karpát. Určite si vyberiete z ponuky ubytovania v apartmánoch, penziónoch, hoteloch či v ubytovniach podľa Vašej chute. Prajeme Vám príjemné chvíle pri spoznávaní Vajnor ako aj iných častí Bratislavy a okolia.